História HC TATRAN STUPAVA

Hádzanársky oddiel v Stupave vznikol v roku 1947 pod názvom Sokol Stupava. Medzi bývalých cvičencov Sokola prišiel do miestnej telocvične s hádzanárskou loptou František Hába, rodák z Uherského Hradišťa, študent bratislavského konzervatória.

Hába inicioval založenie hádzanárskeho oddielu mužov a žien Sokol Stupava. Prvými funkcionármi boli prevažne jeho hráči – Hába, Hrabovský, Melounek, Škrovan, Žižlavský a Grošmíd. Hrávalo sa prevažne na Záhorí s družstvami Zohora, Vysokej pri Morave, Malaciek, ale aj s bratislavskými družstvami Kovosmalt, Matador a Cvernovka. Na priateľské stretnutia sa chodilo do Pezinku, Modry, Senca a Piešťan.

Prvé stretnutie stupavskí hádzanári odohrali 15. augusta 1947 v Suchohrade, ako priateľský zápas tzv. českej hádzanej a zvíťazili 15:9. Víťazi hrali v zostave – brankár Štefan Hrabovský, obrancovia Oto Kubíček, Anton Brezovský, Emil Beleš a v útoku Miloš Melounek, František Hába a Albert Škrovan. V tejto zostave hralo družstvo českú hádzanú dva roky, prevažne na ihrisku základnej školy. Priekopníčkami ženskej stupavskej hádzanej boli Z. Činčurová, M. Trvalíková, Jedenástiková, Michalová, Buchtová, G. Blažíčková, Suchá, A. Trvalíková, Pavlačičová, H. Činčurová, Tarabová, J. Blažíčková.

V roku 1950 došlo k významnej zmene, kde sa z tzv. českej hádzanej prešlo na medzinárodnú hádzanú so siedmimi hráčmi, teda na podobu, ktorá sa zachovala do dnes. Začala sa hrať súťaž organizovaná krajským výborom telovýchovy. Dejiskom súťažných stretnutí stupavských hádzanárov bolo futbalové ihrisko pri bývalej Cementárni. Hádzanárske ihrisko sa neustále presúvalo po celej ploche futbalového štadiónu, aby sa trávnik stíhal obnovovať.

Od začiatku fungovania hádzanárskeho oddielu bola silnejšou zložkou mužská časť, čo bolo spôsobené aj širším výberom hráčov a súdržnejší kolektív. Družstvo žien Sokolu Stupava dostalo po čase konkurenciu v podobe založenia druhého hádzanárskeho družstva žien pod názvom ŠK Stupava. Nedostatok hráčok pre dve družstva v malom meste malo za následok ich zlúčenie. Aj napriek tomu po trojročnom účinkovaní ženská zložka v Stupave zanikla.

K oživeniu činnosti mužskej zložky oddielu došlo v roku 1950. Pribudli noví hráči, ktorí neskoršie tvorili základ hádzanárskeho družstva so siedmimi hráčmi. A to J. Ivica, S. Landl, F. Kuštor, F. Rozář, E. Maroš, J. Brezovský, V. Mader, A. Košírer, A. Šťastný.

Štefan Hrabovský prihlásil družstvo Sokol Stupava na športové hry mládeže, prvé kolo sa hralo v obci Zohor a stupavské družstvo tam dosiahlo víťazstvo. V druhom kole narazili na silne družstvo Meoptu Bratislava s ktorým vysoko prehrali 28:6.

V roku 1952 v Stupave definitívne zaniká česká hádzaná, družstvo bolo doplnené o ďalších členov a to o Berta Horvátha, Jozefa Mišovského, Jirka Kročila, Ivana Friedla, Alexandra Jurkoviča, Jána Kahánka a Rudolfa Osvalda.

V týchto rokoch sa hádzaná v Stupave hrávala už podľa medzinárodných pravidiel so siedmimi hráčmi.

V roku 1954 družstvo mužov postupuje do krajskej súťaže a vybojovalo si postup na majstrovstvo ČSR v rezorte TATRAN, ktoré sa konalo v Olomouci za účasti Tatrana Prešov, Tatrana Olomouc, Tatrana Sezimovo Ústi a Tatrana Stupava. Družstvo skončilo na 4. mieste a hralo v zložení: B. Horváth, Melounek, A. Škrovan, Landl st., F. Kuštor, F. Rožák, F. Ivica, A. Košírer, E. Maroš, T. Brezovský, J. Brezovský, J. Kahánek, V. Móza a Hrabovský starší ako vedúci oddielu

Mladšia generácia hráčov nastupuje v rokoch 1955 až 1957 a to v zložení: V. Landl, F. Suchovský, P. Kalina, B. Orth, J. Kelečin, R. Vašina, M. Šlauka, J. Lachkovič, J. Piaček, K. Veselý, V. Móza, L. Németh, M. Daráš, Š. Sedlák, F. Kocian, J. Rožár, M. Balent.

V tejto zostave sa hralo až do roku 1965. V druhom desaťročí existencie hádzanárskeho oddielu v Stupave sa vytvorila silná skupina na čele so Štefanom Hrabovským, Vladislavom Landlom, Stanislavom Landlom, Jozefom Ivicom, Františkom Suchovským, Viliamom Mózom, Františkom Darášom a J. Puškáčom starším. Svoje nadšenie a odhodlanosť potvrdili aj tým, že sa pustili do budovania vlastného ihriska pri vstupe do štadióna TJ Tatran v parku. Od toho momentu sa začala zapisovať nová história hádzanárskeho oddielu, ktorá pri spätnom pohľade bola rozhodujúca pre nasledujúce desaťročia vývoja hádzanej v Stupave.

Postupne, zvyšovaním záujmu o hádzanú sa rozširovala aj členská základňa, pribúdali družstvá dorastu a žiakov. Z tejto generácie boli vybudované základy postupu do ligových súťaží o čo a zaslúžili: M. Puškáč, V. Profant, F. Šembera, J. Šembera, J. Zárecký, L. Figmik, H. Figmik, V. Pšenko, F. Kráľ, J. Trnka, P. Mihalič, V. Rigler, A. Belačič, S. Lachkovič, A. Lachkovič, M. Jančár, J. Živner a J. Mrázek. Táto zostava sa v roku 1967 zaslúžila o víťazstvo v druhom ročníku o Putovný pohár Záhoria. Bolo to presne na 20. výročie založenia hádzanárskeho oddielu v Stupave. Putovný pohár Záhoria sa v roku 1970 premenoval na Putovný pohár kapitána J. Nálepku a hral sa nepretržite až do roku 1982. V rámci Bratislavy sa v týchto rokoch hrávali stredoškolské a vysokoškolské športová hry, na ktorých sa hráči Stupavy často stretávali ako súperi. Za ekonomickú fakultu hrával Jozef Zárecký, Ivan Kopřiva a hosťoval u nich Milan Kubíček ako brankár, pretože študoval na Vysokej škole muzických umení a tam nemali hádzanárske družstvo. Za ekonómov hrali aj prvoligisti z Trnavy Tomašík a Slovák, s ktorými sa im podarilo dobojovať až do finále.

Z dôvodu rastu členskej základne bolo v roku 1968 vybudovane druhé ihrisko. Využívalo sa najmä ako tréningová plocha. Postupne sa však obe nespevnené plochy (zmes zeminy a škvary) stavali čoraz viac nevyhovujúce. Hlavne v daždivom počasí vznikali problémy s regulárnosťou hracej plochy a veľa zápasov nebolo možné odohrať v stanovených termínoch. Preto sa v roku 1973 pristúpilo k vybudovaniu prvého asfaltového ihriska na hlavnej hracej ploche. Súčasne sa vybudoval aj elektronický ukazovateľ skóre a času. Toto unikátne, technicky náročné zariadenie od projektu až po realizáciu bolo dielom Ing. A. Škrovana a Ing. F. Suchovského.

Postupne sa opravovali lavičky pre divákov, vybudovali sa ochranne siete za bránkami. V roku 1984 sa aj druhá tréningová plocha pokryla asfaltom. V tomto období sa v rámci akcie „Z“ podarilo vybudovať umelé osvetlenie na hlavnej hracej ploche, ktoré sa však využívalo prevažne v tréningovom procese počas jesennej časti súťaže a zimnej prestávky.

TJ Tatran Stupava zvíťazili 14. augusta 1977 v Lozorne na štvrtom ročníku turnaja o putovný pohár SNP. V ročníku 1977/1978 získalo družstvo TJ Tatran Stupava tretie miesto v majstrovstve Bratislavy mužov. Družstvo Stupavy trikrát bojovalo o postup do Slovenskej národnej ligy. V roku 1976 v Žiline, v roku 1977 v Lozorne a v roku 1980 v Bošanoch, kde sa im to napokon podarilo v zostave: Michal Štoffa, V. Kopp, Daniel Pavliček, V. Valachovič, Ľuboš Ivica, Vladimír Piaček, V. Mrázek, Jan Šembera, M. Puškáč, Štefan Lachkovič, Ladislav Pšenko, František Kuštor, Ľuboš Figmik s trénerom Miroslavom Jančárom. Prvý rok účinkovania Tatranu Stupava v Slovenskej národnej lige dopadol aj napriek všetkým prognózam veľmi dobre. Nielenže nevypadli, ale skončili na peknom 6. mieste. Aj v dennej tlači Šport, Práca a Hlas ľudu bol ich výkon hodnotený ako najpríjemnejšie prekvapenie v súťaži. Družstvo štartovalo v SNL v ročníkoch 1980 až 1988. Počas letnej prípravy 1981 absolvovali 5 turnajov, z ktorých 4. turnaje vyhrali a v jednom podľahli iba ČH Bratislava. Seniorský kolektív priniesol k oslavám 40. výročia založenia hádzanej v Stupave darček v podobe druhého miesta v Slovenskej národnej lige v ročníku 1986/1987. Družstvo v ročníku 1987/1988 postúpilo z národnej ligy do celoštátnej súťaže hádzanej mužov. V rámci ČSFR hádzanári Stupavy hrali 1. ligu v rokoch 1988/1989 v zostave: Ľuboš Ivica (kapitán), Ján Vysokai (1. brankár), Ladislav Podlucký (2. brankár), Ľuboš Mohler, Vladimír Piaček, D. Piaček, Daniel Pavlíček, Ladislav Tubler, Jozef Vlašič, Ľuboš Polčík, Radomír Požgay, Milan Mikulčák, Radoslav Šeliga, Milan Sivák. Predsedom oddielu bol Š. Liďák, tajomníkom TJ Tatran Stupava bol M. Šurina, podpredsedom TJ Tatran bol M. Puškáč. Post vedúceho družstva zastupoval R. Pavlíček a na trénerskom poste pôsobil Miroslav Jančár. Ako masér pôsobil v družstve Peter Tomanóczy. Stupavské mužstvo malo za súperov nasledovné družstvá: VSŽ Košice, Tatran Prešov, Lokomotívu Trnava, Poľnohospodár Topoľčany, ČH Bratislava, TJ Gottwaldov, Baník Karviná, Slávia Praha, Tatra Kopřivnice, Duklu Praha a Škoda Plzeň.

Ihrisko Tatranu Stupava už nebolo vyhovujúce pre najvyššiu hádzanársku ligu mužov a preto museli vymeniť domáce prostredie asfaltového ihriska v Stupave za športovú halu Pasienky a športovú halu Mladosť v Bratislave. Čím prišli a silnú divácku podporu, ktorú mali vybudovanú na všetkých domácich zápasoch.

Prvý zápas v najvyššej hádzanárskej lige zohral Tatran Stupava s VSŽ Košice 6. novembra 1988 v Bratislavskej športovej hale Pasienky pred 1300 divákmi. Stupava prekvapila favorizované Košice, počas zápasu bola viac krát vo vedení a polčas skončil v prospech Tatranu 12:10. Záver zápasu nakoniec lepšie zvládli Košice a vyhrali stretnutie v pomere 19:23. Stretnutie 5. kola hrala Stupava v športovej hale Pasienky proti Slávií Praha, kde sa im podarilo získať prvé dva body za víťazstvo 21:20. Dva dni po tomto víťaznom zápase hral Tatran Stupava proti reprezentácií ČSSR modelovaný zápas. Hralo sa 3 x 20 minút a stretnutie skončilo 16:39 v prospech reprezentačného družstva ČSSR. Tatran Stupava sa zúčastnil aj na turnaji o „Pohár Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie“, ktorý sa konal od 2. do 4. decembra 1988 v Bratislave. Na turnaj sa prihlásili družstvá: Rapid Bratislava, ČH Bratislava, juniorská reprezentácia Tunisu a Tatran Stupava. Družstvu Stupavy sa iba so stratou jedného bodu podarilo turnaj vyhrať.

Hráči Stupavy nevedeli nadviazať na turnajové úspechy a v 1. celoštátnej hádzanárskej lige skončili jesennú časť sezóny na poslednom 12. mieste so ziskom dvoch bodov. Nepomohol ani príchod dvoch nových trénerov Miroslava Jursíka a Jozefa Kuchyňku.

Tabuľka číslo.1: Tabuľka po jesennej časti celoštátnej ligy hádzanej mužov 1988/1989.

	tým	p.z.	výhry	remízy	prehry	skóre	body
1.	Dukla Praha	11	8	3	0	221:200	19
2.	Bratislava	11	8	2	1	214:182	18
3.	Trnava	11	6	2	3	217:203	14
4.	Gottwaldov	11	7	0	4	183:187	14
5.	Karviná	11	5	2	4	223:201	12
6.	Prešov	11	6	0	5	187:190	12
7.	Kopřivnice	11	5	1	5	218:204	11
8.	Košice	11	4	2	5	214:200	10
9.	Topolčany	11	3	1	7	223:241	7
10.	Plzeň	11	3	1	7	195:222	7
11.	Slávia Praha	11	3	0	8	223:225	6
12.	Stupava	11	1	0	10	192:252	2

Odvetné zápasy zahájil Tatran Stupava 15. februára 1989 stretnutím s Košicami, kde v hale VSŽ prehrali vysoko 30:10. Nasledovali vysoké prehry s Karvinou, Gottwaldovom, Sláviou Praha a Trnavou. Stupavčania zohrali 27. marca 1989 prípravný zápas s reprezentáciou Rakuska v športovej hale Mladosť, kde dosiahli víťazstvo 23:22. Prvé víťazstvo dosiahla Stupava v 1. celoštátnej lige až v siedmom kole 29. marca 1989 v domácom zápase proti Plzni. Zápas skončil výsledkom 20:18, najväčšiu zásluhu na tom mal bývalý brankár ČH Bratislava, Ján Hanczko, ktorý predviedol v bráne Tatrana Stupava výborný výkon. To však bolo všetko čo dokázalo Stupavské mužstvo predviesť v tejto sezóne. Všetky nasledovné zápasy prehrali a sezónu 1988/1989 v prvej celoštátnej lige ukončili na poslednom mieste so ziskom štyroch bodov a skóre 374:519.

Posledné štyri mužstvá tabuľky boli zaradené do bojov o záchranu v najvyššej lige. Družstvá bojovali v dvojkolovej súťaži systémom každý s každým. Stupava hrala prvý zápas 30. apríla v Topoľčanoch. Tento zápas sa skončil kontumačnou výhrou 12:0 pre Topoľčany, družstvo Stupavy si zabudlo priniesť registračné preukazy. Napriek tomu zohrali priateľský zápas, ktorý skončil výhrou Stupavy 22:26. Druhý zápas hrala Stupava v športovej hale Pasienky proti Plzni, ktorý skončil výsledkom 21:22. Tretí zápas hrala Stupava v pražskej hale proti Slávii Praha. Tento zápas výsledkom 28:19 rozhodol o tom, že Tatran Stupava zostúpi do nižšej súťaže. Prvý odvetný zápas hrala Stupava doma proti Topoľčanom, ktorý skončil výsledkom 23:23, v poslednej minúte stretnutia Stupava ešte viedla o gól, ale hráčovi Topoľčian Bergendimu sa podarilo 20 sekúnd pred koncom zápasu vyrovnať. V odvetnom zápase proti Plzni na ich pôde sa podarilo Tatranu Stupava zvíťaziť 22:24. V poslednom odvetnom zápase nastúpila Stupava v športovej hale Pasienky proti Slávií Praha. Slávia už mala záchranu v prvej celoštátnej lige zabezpečenú a Stupava mala istý zostup do národnej ligy. Hralo sa bez veľkého nasadenia oboch družstiev, zápas sa dohral výsledkom 27:23 pre Tatran Stupava. Zo Stupavou zostúpila do národnej ligy aj Škoda Plzeň. Majstrami ČSSR sa v ročníku 1988/1989 stali napokon VSŽ Košice, ktoré vo finále porazili ČH Bratislava.

Družstvo mladšieho dorastu dosiahlo viaceré vynikajúce úspechy. V roku 1983 obsadilo v 1. lige 2. miesto, ktoré ho oprávňovalo štartovať na majstrovstvách ČSFR, kde nakoniec skončilo na 4. mieste. Družstvo starších žiakov sa presadilo najskôr v roku 1982, keď na majstrovstvách ČSFR obsadilo 4. miesto a na majstrovstvách Slovenska 2. miesto. Bronzové medaily získalo družstvo na majstrovstvách Slovenska v roku 1989. Družstvo mladších žiakov dosiahlo najvýraznejší úspech v roku 1985, keď vyhralo Majstrovstvá Západoslovenského kraja.

TJ Tatran Stupava mal v tomto období bohatú medzinárodnú činnosť, čo dokumentuje aj viacero medzinárodných turnajov na ktorých štartovali. Zúčastnili sa turnajov v Rakúsku, bývalej NDR, NSR, Francúzku, Švajčiarsku, Maďarsku, Juhoslávii, bývalom ZSSR a Taliansku. Družstvo zohralo zápasy s AIK Helsinky (Fínsko), Partizan Bielovar Skopje (Macedónsko), Polizei Viedeň, Liezing Viedeň, Rapid Viedeň, Admira Viedeň (Rakúsko), ETO Györ, Baeyasz Varpalota, Dózsa Ujpest (Maďarsko), Polamano Carpi (Taliansko), Banja Mare (Rumunsko), Lokomotiv Plovdiv (Bulharsko), Výber RSFSR (ZSSR), Grunweiss Berlín, Stahl Berlín, SC Magdeburg, Dynamo Halle, Empor Rostok (NDR).

Po vypadnutí Tatranu Stupava z 1. celoštátnej ligy hralo družstvo opäť Slovenskú Národnú ligu v ročníku 1989/1990. Odkiaľ sa im na nasledujúcu sezónu podarilo postúpiť späť do 1.celoštátnej ligy, kde štartovali v ročníku 1990/1991 proti týmom: Dukla Praha, Kopřivnice, Košice, Karviná, Plzeň, ŠKP Bratislava, Zlín, Prešov, Slávia Praha, Topoľčany a Trnava.

Stupavské družstvo nemalo stále vyhovujúcu hraciu plochu a tak naďalej využívalo športovú halu Pasienky v Bratislave ako domácu pôdu. Prvý zápas zohrala Stupava 15. septembra 1990 doma proti súperom zo Zlína. Po obojstranne nervóznom zápase sa napokon podarilo Tatranu zvíťaziť nad Zlínom v pomere 25:22. K tomuto výsledku prispeli aj nové posily v kádri Stupavy Georgijevský, Venediktovas a Blekaitis. Ďalšej výhry sa dočkali priaznivci Stupavskej hádzanej až v siedmom kole dňa 27. októbra 1990, kde Tatran Stupava hostil Tatru Kopřivnice a zvíťazil 23:20.
Posledné stretnutie ligy sa hralo v športovej hale Pasienky pred 500 divákmi a Stupava nastúpila proti Dukle Praha, tento zápas vysoko prehrali výsledkom 16:28. Jesennú časť Tatran ukončil so ziskom 6 bodov a skóre 220:259 na predposlednom jedenástom mieste.

Do odvetného kola v jarnej časti sezóny 1. celoštátnej ligy mužov sa zapojil aj reprezentačný tým USA, ktorý hrával dva zápasy za víkend.!!! Stupava zaznamenala prvú výhru 17:16 v 14. kole v domácom zápase proti družstvu Poľnohospodár Topoľčany. Zápas sa hral v ŠH Pasienky 9. februára 1991 a bol poznamenaní nešportovým správaním oboch družstiev, za ktoré hráči videli viacero červených kariet. Celkovo sa herný prejav a výkon hráčov Tatranu zlepšil a dosiahli viacero cenných víťazstiev nad USA a Prešovom a tak isto aj remíz s Trnavou a Sláviou Praha. Viacej stretnutí prehrali najtesnejším rozdielom jedného gólu. Jedinú vysokú prehru zaznamenal Tatran v poslednom 22. kole, kde hrali na palubovke Dukly Praha a prehrali 32:22. Stupava ukončila jarnú časť sezóny na 10. mieste so ziskom 16 bodov a skóre 494:550.

Družstvá z 9. až 12. miesta boli zaradené do skupiny kde odohrali vzájomné stretnutia dvojkolovo, systémom každý s každým. Patrili sem družstva: Zlín, Slávia Praha, Stupava a Trnava. Hralo sa o udržanie v 1. celoštátnej lige. Tatran Stupava hral prvé stretnutie 20. apríla 1991 v športovej hale Mladosť proti Slávii Praha pred 300 divákmi, ktoré vyhral 24:19. Zápas v Zlíne skončil nerozhodným stavom, kde Ľuboš Ivica z Tatranu dve sekundy pred koncom stretnutia vyrovnal na konečný stav 21:21. Domáci zápas ktorý sa hral v hale Mladosť 4. mája 1991 proti Trnave Stupava výborne zvládla a vyhrala 24:18. Stretnutie na palubovke Slávie Praha sa skončilo výhrou Stupavy 17:20. Zvrat v nádejach Stupavy na udržanie sa v 1. celoštátnej lige nastal po domácom zápase so Zlínom, kedy Tatran Stupava prehral 19:20. Na isté zotrvanie v najvyššej súťaži stačila Stupave aj remíza. O všetkom rozhodol posledný zápas s Trnavou, ktorý sa hral v Trnavskej hale Družba 26. mája 1991 pred 1600 divákmi. Trnava musela vyhrať minimálne o tri góly ak chcela udržať v najvyššej súťaži. Stretnutie skončilo výsledkom 21:17 v prospech domáceho družstva, čo opäť pre Stupavu znamenalo zostup do Slovenskej Národnej Ligy.

V ročníku 1991/1992 štartoval Tatran Stupava v Slovenskej Národnej Lige, družstvo malo za sebou veľké personálne zmeny, prišlo aj o výborných hráčov Vladimíra Pavlíka, Milana Siváka a Milana Mikulčáka. Tréner Miroslav Jančár mal k dispozícií nasledovnú zostavu: Vysokai, Jánoš, Ivica, Geisse, Puškáč, Kovács, Draškovič, Gabriš, Užsák, Polák, M. Sedláček, A. Sedláček, Bášti, Moza, Prokop, Tančibok, Hasoň a Chmelík. Vekový priemer družstva bol iba 20 rokov.

V tomto ročníku bolo do súťaže prihlásené aj družstvo staršieho dorastu, ktoré v predchádzajúcej sezóne absentovalo. Takmer s celým hráčskym kádrom staršieho dorastu sa počítalo na striedavý štart v kategórii mužov.

Výborné výsledky dosiahlo družstvo mladších dorastencov pod vedením trénera V. Pšenka za asistencie Miroslava Šurinu, Štefana Lachkoviča a Jána Šemberu. Ako prvé zvíťazili vo svojej skupine 1. ligy mladšieho dorastu. V nadstavbovej časti si poradili s Košicami a Prešovom. Stupavský dorastenci prehrali iba s ŠKP Bratislava, čo pre nich znamenalo 2. miesto na Majstrovstvách Slovenska a postup na majstrovstvá ČSFR vo Vsetíne. Turnaj sa konal v dňoch 19. až 21. júla 1992 kde sa im podarilo poraziť družstvá ŠKP Bratislava a Karvinú. Prehrali iba s Plzňou, čo im nakoniec stačilo na strieborné medaily z Majstrovstiev ČSFR. O tento úspech sa zaslúžili títo hráči: Denis Faigl, Marek Vlasák, Vladimír Horák, Peter Moza, Juraj Valachovič, Peter Hasoň, Martin Chmelík, Peter Horecký, Martin Oselský, Roman Jánoš, Peter Hlavtúr, Viktor Tančibok, Martin Prokop, Andrej Lachkovič, Branislav Révay a Maroš Horecký. Družstvu mladšieho dorastu sa v roku 1993 podarilo vyhrať Majstrovstvá Slovenska v zložení: P. Ondrovič, Peter Hlavtúr, Peter Horecký, Roman Jánoš, Branislav Révay, J. Valachovič, Andrej Lachkovič, Patrik Lachkovič, Juraj Šembera, Denis Faigl, V. Horák, Milan Jánoš, J. Šuster pod vedením trénera Ladislava Pšenka. Toto družstvo sa stalo prvým majstrom v kategórii mladšieho dorastu v samostatnej Slovenskej republike.

Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky štartovalo družstvo mužov v najvyššej domácej súťaži v ročníku 1993/1994 v tejto zostave: Jozef Malec, Roman Jánoš, Ľuboš Ivica, Juraj Valachovič, Ľuboš Gábriš, Rastislav Kovács, Peter Hlavtúr, Eduard Polák, Martin Prokop, Juraj Puškáč, Peter Geisse, Branislav Révay, Ľuboš Ivica ml., Peter Draškovič. Tréner bol Miroslav Jančár, asistent V. Pšenko. Lekára družstva vykonával MUDr. Ján Koreň. V 1. lige mužov figurovali tieto družstvá: Považská Bystrica, Žilina, Trnava, Košice, Topoľčany, Prešov, Bardejov, ŠKP Bratislava a Piešťany. Hráči Stupavy si mohli konečne zahrať najvyššiu súťaž na domácej pôde. Športové haly Pasienky a Mladosť v Bratislave vymenili za Mestskú športovú halu v Stupave, kde boli bližšie svojím fanúšikom a tým mali vytvorené aj lepšie zázemie. Výstavba Mestskej športovej haly bola nadpolovičnou väčšinou financovaná TJ Tatranom Stupava, Tenisovým klub a Slovenským zväzom telesnej kultúry. O dofinancovanie sa postaralo mesto Stupava, ktoré je aj majiteľom stavby. Vedúcim správy haly bol vymenovaný Wölfli. V hale bol položený povrch značky Dynapoint, od firmy ktorá mala na starosti športové povrchy na Hrách Olympiády v Barcelone. V hale je divácke hľadisko pre 400 sediacich divákov, sociálne zariadenia, šatne a klubovňa. Výstavba stála 12 460 000 Kčs.

Prvý zápas hrala Stupava v Považskej Bystrici 24. októbra 1993, ktorý prehrala 17:15. Nasledovali prehry so Žilinou a Trnavou. Prvý bod získal Tatran po remíze 21:21 na domácej pôde s Košicami. V ďalších zápasoch s Topoľčanmi a Prešovom utrpelo omladené družstvo Stupavy vysoké prehry. Jesennú časť súťaže Stupavské mužstvo skončilo na poslednom 10. mieste so ziskom jedného bodu a skóre 144:209.

Po zimnej prestávke zahájilo družstvo Stupavy jarnú časť sezóny remízou na domácom ihrisku s Považskou Bystricou v pomere 19:19. Druhý zápas hrala Stupava proti Sokolu Žilina, ktorý prehrala 19:14. V priebehu súťaže sa družstvo Stupavy nevedelo dostať do optimálnej formy a dosahovalo slabšie výkony. Vysoké prehry si Tatran pripísal po stretnutiach s Prešovom (12:25), Košicami (33:20), Bardejovom (25:14). Stretnutie 14. kola súťaže, ktoré sa konalo 12. februára 1994, hral Tatran Stupava doma s Topoľčanmi. Zápas skončil nezvyčajným skoré pre kategóriu mužov, 9:14. Hráčom Stupavy sa podarilo za 60 minút hry dosiahnuť iba 9 gólov a inkasovať 14 gólov. Polčas zápasu skončil výsledkom 3:5. Výsledok stretnutia najviac ovplyvnili brankári oboch družstiev, ktorý podali výborne výkony. Za Stupavu chytal brankár Denis Haigl, ktorý sa neskôr presadil aj v bráne juniorského reprezentačného družstva Slovenska. Prekvapenie sa udialo v zápase 17. kola, kde Stupava hostila ŠKP Bratislava. Bratislavské družstvo malo dobre rozohranú súťaž a bolo na treťom mieste v tabuľke. Všetko nasvedčovalo tomu že Stupava utrpí ďalšiu vysokú prehru, nakoľko sa domácemu družstvu sa podarilo až v 22. minúte dosiahnuť gól z hry. Stretnutie nakoniec skončilo remízou 19:19 a Tatran si pripísal svoj tretí bod do tabuľky. Posledný zápas hrala Stupava v Piešťanoch 13. marca 1994, kde vysoko prehrala pred 200 divákmi 31:14. Tatran Stupava aj túto sezónu v najvyššej súťaži hádzanej mužov ukončil na poslednom mieste so ziskom troch bodov a skóre 279:413. Kapitán Ľuboš Ivica sa umiestnil v hodnotení najlepších strelcov ligy po základnej časti za ročník 1993/1994 na siedmom mieste, kde sa mu podarilo dosiahnuť 69 gólov.

Družstvá Považská Bystrica, Piešťany, Žilina a Stupava boli na základe dosiahnutých výsledkov v základnej časti súťaže zaradené do skupiny kde sa bojovalo o siedme až desiate miesto v tabuľke a súčasne aj o udržanie v najvyššej hádzanárskej lige mužov. Prvé stretnutie hrala Stupava na palubovke Považskej Bystrice 23.marca 19994, kde vysoko prehrala 31:22. Ďalšie stretnutie hral Tatran Stupava na domácej palubovke proti Žiline, ktoré skončilo výhrou domáceho celku 28:24. Bolo to vôbec prvé víťazstvo Stupavy v najvyššej lige v ročníku 1993/1994. V treťom stretnutí v bojoch o záchranu hrala Stupava na palubovke Piešťan, toto stretnutie skončilo nerozhodným stavom 21:21. Odvetný zápas s Považskou Bystricou, ktorý sa hral v Mestskej športovej hale v Stupave 9. apríla 1994, odpovedalo domáce družstvo na vysokú prehru z ich prvého vzájomného stretnutia, výhrou 21:17 po polčase 10:10. O tom či Tatran Stupava zostane v najvyššej lige aj v nasledujúcej sezóne sa rozhodlo 16. apríla v Žiline, kde družstvo Stupavy nastúpilo proti domácemu celku a podľahlo mu najmenším rozdielom 16:15, čo pre Stupavu znamenalo zostup do druhej ligy. Posledný zápas Stupava – Piešťany skončil 23:29 a bola to zároveň aj rozlúčka s najvyššou ligou.

Tatran Stupava počas sezóny vystriedal až 24 hráčov vo svojich radoch, čo bolo najviac zo všetkých družstiev v prvej lige. Bolo to spôsobené tým že Stupavské družstvo fungovalo na amatérskej báze a všetci hráči chodili do zamestnania, ktoré ich živilo. Nemohli tým absolvovať všetky tréning a zápasy. Takisto to bolo spôsobené aj početnými zraneniami. Počas súťaže nastupovalo za Stupavu päť hráčov, ktorý boli ešte v predošlom ročníku mladšími dorastencami. Prvým majstrom samostatnej Slovenskej republiky sa stala napokon Trnava. Družstvo Stupavy mužov „B“ skončilo na majstrovstvách kraja na prvom mieste, ale na koľko „A“ mužstvo vypadlo z prvej ligy, nemohlo hrať kvalifikáciou do prvej ligy. Starší žiaci Stupavy skončili na majstrovstvách kraja na 7. mieste a mladší žiaci skončili na druhom mieste majstrovstiev kraja.

Tatran Stupava v ročníku 1994/1995 hral druhú ligu hádzanej mužov, kde mal za súperov nasledovné družstvá: Detva, Martin, Nitra, Malacky, Trebišov, Prešov „B“, Michalovce, Nové Zámky, ŠKP Bratislava juniori, Košice „B“, Bojnice. K výboru hádzanárskeho oddielu sa pridali Ing. Piaček, Ing. Štoffa a Ing. Minarovič, ktorí iniciovali vznik hádzanárskeho spravodaja. Spravodaj sa vydával vždy pred domácim zápasom, kde boli informácie o zostave hráčov oboch družstiev, výsledky zápasov všetkých kategórii a komentáre a odpovede trénerov a funkcionárov. Bol to komunikačný prostriedok medzi klubom a jeho fanúšikmi. TJ Tatran Stupava sa premenoval na HC Tatran Stupava. Do druhej ligy nastúpil s následovnou zostavou: Roman Jánoš starší, Denis Faigl, Ľuboš Ivica, Vladimír Pavlík, Rastislav Kovács, Peter Geisse, Martin Prokop, Eduard Polák, Milan Jánoš, Roman Jánoš mladší, Andrej Lachkovič, Vladimír Piaček, Juraj Šembera, Daniel Pavlíček. Tréner bol Miroslav Jančár, asistent bol Ladislav Pšenko a vedúceho družstva zastával Ján Šembera. V úvodných zápasoch druhej ligy, jasne prevýšila Stupava favoritov na postup do najvyššej súťaže z Martina a Michaloviec. V ďalších stretnutiach sa družstvu Tatranu až tak nedarilo a stratila body v Malackách, Prešove a v Bratislave s rezervou ŠKP.

Dôvodov na zníženie výkonnosti družstva bolo viacero. Mladších hráčov ako Hlavtúra, Révaya a Hasona povolali na základnú vojenskú službu. Viacerí starší hráči prestali trénovať a problémom boli aj zranenia kľúčových hráčov. Do družstva sa vrátil Pavlíček a Piaček, ale to nestačilo na vyrovnanie síl Tatranu. Po deviatom kole bola Stupava na 4. mieste. HC Tatran Stupava sa napokon umiestnili na treťom mieste. Mužstvo „B“ sa umiestnilo v krajskej súťaži na druhom mieste. Družstvo Stupavy ukončilo sezónu na turnaji Dunajských slávností vo Viedni, kde obsadili prvé miesto.

V sezóne 1995/1996 druhej hádzanárskej ligy sa HC Tatran Stupava umiestnil na 5. mieste a jeho hráč V. Pavlík bol vyhlásený najlepším hráčom druhej ligy mužov. V kategórií starších žiakov bol najlepším strelcom regionálnej súťaže stupavský hráč Michal Pšenko.

V súťažnom ročníku 1996/1997 opäť vyhral HC Tatran Stupava druhu ligu, a po reorganizácií súťaži hrali v prvej lige. Do novovytvorenej Extraligy sa však administratívnym zásahom nedostali, čo považovali za veľkú krivdu, pretože reorganizačné zmeny sa udiali počas rozohraných súťaží, čo sa priečilo všetkým, dovtedy platným zásadám súťažného poriadku.

V roku 2003 sú na Základnej škole kapitána J. Nálepku vytvorené školské športové strediská, jedno je so zameraním na hádzanú a to s oddelením prípravky (žiaci 3. a 4. ročníka), mladších žiakov (5. až 7. ročník) a starších žiakov (8. a 9. ročník). V roku 2005 sa HC Tatran Stupava premenoval na HK Stupava.

Z radov stupavskej hádzanej vyšlo veľa úspešných reprezentantov a to: Vladimír Valachovič, Peter Dávid, Vojtech Profant, Ing. Andrej Lachkovič, Denis Faigl, Juraj Valachovič, Branislav Révay, Peter Hlavtúr, ktorý bol kapitánom reprezentačného mužstva, Mgr. Martin Prokop, Jozef Malec, Peter Horecký a Rudolf Draškovič mladší.

Stupava mala zastúpenie svojich rodákov aj v rozhodcovskej sfére, ktorí dlhé roky pôsobili v najvyšších súťažiach. Boli to Štefan Hrabovský, Alojz Sčasný, František Kuštor, Ján Kahánek, Tibor Léner, Ing. Michal Štoffa, Viliam Hasoň, Milan Sivák, Ing. Dušan Piaček, Jozef Filípek, a Dr. Anton Móza, ktorý pôsobil aj na medzinárodnej úrovni.

Tatranček minihádzaná

Projekt Tatranček minihádzaná vznikol koncom októbra 2007, na základe iniciatívy jej dvoch zakladateľov: Rudolfa Draškoviča mladšieho (tréner minihádzanej a manažér projektu) a Ing. Romana Vigha (tréner mladších žiakov a hlavný ekonóm projektu). K dvom vedúcim postavám projektu sa neskôr pripojili Branislav Krištofič (tréner mladších žiakov a metodik projektu), Michal Daňo (tréner minihádzanej a technický pracovník), Alena Poláková (trénerka mladšie žiačky), Ivana Klebercová (trénerka mladšie žiačky) a Róbert Geisse (tréner minihádzanej). Projekt v sebe zahŕňa 5 stabilných aktivít so zameraním na minihádzanú. Patria sem: Play minihandball, MHIL, Minihandball camp, Záhorácka školská liga, Majstrovstvá krajského zväzu hádzanej v Bratislave.

Do projektu sú zapojené momentálne dve základné školy: ZŠ Stupava a ZŠ Lozorno. Tatranček Stupava funguje pod hlavičkou HK Stupava a má vlastné tímové logo. Hlavným cieľom Tatrančeka je pripraviť mladých hráčov pre hádzanársky klub HK Stupava, do žiackych kategórií a zabezpečiť tým pokračovanie hádzanej v Stupave. Tatranček patrí so svojou sedemdesiat člennou prípravkou detí medzi najväčšie na Slovensku. V súčasnosti navštevujú minihádzanársky klub deti zo Stupavy, Lozorna, Bratislavy, Borinky a Jablonového.

Minihádzaná 4+1 sa vo svete rozbieha a stáva sa obľúbenou zábavou pre deti hrajúce za svoj klub alebo školský team. Táto hra je veľmi jednoduchá, podobná klasickej hádzanej, hrajú tu 4 hráči v poli a 1 hráč v bráne. Minihádzaná ponúka hráčom rýchlu hru a častý kontakt s loptou, preto. Hráči sú stále v rýchlom tempe, musia sa správne rozhodnúť a získavajú tak väčšiu istotu a hádzanárske zručnosti ktoré im pomôžu v nasledujúcich kategóriách. Minihádzaná ponúka trénerom, klubom viaceré možnosti vytvoriť vlastné ligy, zapojiť viac detí do hry a dá sa hrať bez problémov aj v školskej telocvični. Stačia dve brány a jedna lopta. Preto je minihádzaná nenáročná na finančné zabezpečenie.

Projekt Play minihandball je Medzinárodný turnaj, ktorý má za úlohu spropagovať hádzanú a urobiť dobrú reklamu organizácii Tatranček, sponzorom a mestu Stupava. Turnaj je medzinárodní v trvaní 4 dní, kde v prvom ročníku 2008 štartovalo 20 minihádzánarských družstiev. Zakladatelia Tatrančeka majú záujem aby sa tento turnaj stal najväčším minihádzanárským turnajom v Českej a Slovenskej republike. Ďalšou novinkou na turnaji v druhom ročníku, je zaradenie kategórie mladších žiakov a mladších žiačok. V ročníku 2009, ktorí sa uskutoční v máji je prihlásených 64 družstiev.

Projekt Minihandball Inter liga (MHIL) spolu zorganizovali hádzanárske kluby HK Stupava a klub Házená Nové Veselí z Českej Republiky. Tieto dva kluby s dlhou hádzanárskou tradíciou sa rozhodli posunúť minihádzanú vyššie a zorganizovali pre sezónu 2008/2009 medzinárodnú ligu M.H.I.L, ktorá má za úlohu posunúť tento šport na vyššiu úroveň a ponúknuť kvalitné zápasy. Tréneri si tu môžu vymeniť skúsenosti a porovnať výkonnosť svojich malých hráčov. Táto súťaž je medzinárodná, prvý rok v nej štartovali kluby z Českej a Slovenskej republiky. Z Českej republiky sa zúčastnili družstvá: TJ Jiskra Havlíčkův Brod, Sokol Telnice, KCTM Vysočina, TJ Sokol Nové Veselí, Házená Sokol Velké Meziříčí. Zo Slovenska to boli družstvá: HK Stupava, HC Slovan Modra, ŠKP Bratislava, Piccard Senec. Liga sa hráva striedavo raz za mesiac v športovej hale v Novom Veselí a v mestskej športovej hale v Stupave.

Projekt Minihandball camp sa zameral na sústredenie detí z viacerých hádzanárskych družstiev, ktoré patria do projektu Tatranček minihandball. V novom prostredí, si mohli zmerať sily aj s miestnym družstvom Lodiar Zlatná na Ostrove. Prvý ročník sa konal v Zlatnej na Ostrove 8. až 9. apríla 2009. Ubytovanie aj stravu mali účastníci zabezpečenú priamo v areály školy kde sa cely kemp konal.

Projekt Záhorácka minihandball školská liga je zameraný na rozvoj hádzanej v našej oblasti Záhoria. Organizátori majú záujem vrátiť hádzanú do regiónu. Preto sa rozhodli začať na základných školách. Momentálne vedú dve školy, z ktorých deti majú tréning dvakrát do týždňa. Raz do mesiaca sa uskutoční ich vlastná súťaž Záhorácka minihandball školská liga, kde si zmerajú sily všetky školské tímy pod vedením trénerov z Tatranček. Tento projekt veľmi rýchlo napreduje a má za úlohu viesť deti k športu a k víťazstvám. Jeho cieľom je do budúcna osloviť čo najviac škôl z regiónu a prispieť tak k rozvoju školského športu. Pre rok 2009 boli oslovené kluby: Strojár Malacky, Rohožník a TJ Záhoran Senica.

Majstrovstvá krajského zväzu hádzanej v Bratislave v minihádzanej nie sú projektom Tatrančeka Stupava, ale zúčastňujú sa tejto súťaže raz do mesiaca počas školského vyučovania a taktiež hostia jedno kolo tejto súťaže. Súťaž sa hrá turnajovo, každé kolo je v inom meste, štartuje tu 10 až 16 družstiev. Družstvá štartujúce v tejto súťaži: ŠKP Bratislava, Slovan Modra, ZŠ Tatranček Stupava, ZŠ Tatranček Lozorno, Piccard Senec, Spoje Bratislava, Inter Bratislava, ŠKP Tomášov.

Slovakia Cup

Medzinárodný turnaj v hádzanej žien Slovakia Cup sa konal v dňoch 16. až 19.oktobra 2008 v Stupave a Bratislave. Zúčastnili sa ho ženské reprezentácie Rumunska „B“, Portugalska, Litvy, Maďarska „B“, Česka a Slovenska. Deviaty ročník turnaja sa konal po sedem ročnej prestávke od roku 2001.

Prvý deň sa hrali stretnutia v mestskej športovej hale Stupava, kde Slovenský výber nastúpil proti výberu z Rumunska. Stretnutie vyhrali Slovenky najtesnejším rozdielom 21:20. Druhý hrací deň hostila Interhala Pasienky v Bratislave. Slovenský výber sa stretol so súperkami z Litvy, stretnutie vyhral slovenský tým v pomere 35:26. Na zvyšné dva dni sa turnaj presťahoval späť do Stupavy, kde si v treťom hracom dni Slovenky zmerali sily s družstvom Portugalska. Toto stretnutie po dramatickom závere vyhrali Portugalky o jeden gól 27:28. Posledný hrací deň mal na programe stretnutie o piate a šieste miesto, o tretie a štvrté miesto a finále.

O piate miesto hrali tými Rumunska a Litvy, z ktorého vzišli víťazne hráčky Rumunska po výhre 28:24. O tretie miesto bojovali reprezentácie Slovenska a Maďarska, ktoré získalo po výhre 30:22 slovenské družstvo. Vo finále sa stretlo Portugalsko s Českom. Z celkového víťazstva a zisku pohára sa napokon tešili hráčky portugalskej reprezentácie.

Na tomto medzinárodnom hádzanárskom turnaji sa v Stupave organizácie ujali tréneri stupavskej mládeže Ing. Roman Vigh, Rudolf Draškovič mladší