Cesta od malých skromných snov až po veľkú fungujúcu organizáciu s výsledkami, príbeh Ruda Draškoviča ml.

Napísal(a) 
Zverejnené v Predstavujeme
streda, 04 október 2017 22:13
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

 

Než sa urodilo pár nasledujúcich riadkov, tak medzi mnou a Rudom prebehlo mnoho textových správ o tom kedy sa stretneme, ale vždy do toho naplánovaného stretnutia niečo skočilo. Jeden večer sa to však podarilo a vymenili sme si behom dvoch hodín niekoľko názorov a som za seba rád, že vám môžem Ruda Draškoviča mladšieho predstaviť aj z iného uhľa pohľadu.

Rudo2Rudo, odchádzaš od partie chalanov, ktorá žala úspechy. Dvakrát druhé miesto v priebehu troch sezón v rámci Slovenska nie je náhoda, je za tým kopec práce. Prečo si sa rozhodol urobiť túto zmenu?
„Lebo som pochodil veľa klubov a videl som, že keď chceš z toho kolektívu vyžmýkať maximum, tak je pre ten tím zmena na trénerskom poste dôležitá. Nový tréner z nich možno dostane ešte viac, vie ich posunúť na ďalší stupeň výkonnosti a možno bude aj to prvé miesto. Chcem, aby sa tí chalani zlepšovali, športovo rástli a budú si môcť porovnať trénerské spôsoby a odniesť si tak do ich ďalšej kariéry pre nich len to najprospešnejšie.“

Dnes budeš opäť trénovať mladších dorastencov, ale jedná sa o inú, nastupujúcu partiu. Prečo si siahol po tomto kolektíve?
„Chcel som skĺbiť tri kolektívy dokopy. Jedná sa o minuloročných starších žiakov Stupavy a Malaciek, ale tiež i o nevyhratých minuloročných mladších dorastencov. Chcem nastaviť systém tréningového procesu. Ja to volám prechod medzi detskou hádzanou a dospeláckou hádzanou, pretože sa tie tréningy zintenzívňujú, príde tam posilňovňa, viac taktických tréningov, video analýza atd. Aj samotný tréning je vo vyššom tempe. Okrem toho sme si minulý rok urobili veľký kredit v mladšom doraste a na to sú naviazané aj iné veci. Napríklad tento rok nás pozvala na turnaj Karviná a pozvala nie len súčasný starší dorast, ale aj mladší dorast.“

Rudo3Akej inej kategórií sa venuješ okrem mladšieho dorastu?
„Mladší žiaci „B“ a chcem sa v klube venovať individuálne pivotom. Máme tu kopec talentovaných hráčov/hráčok na tomto poste a doteraz sa im nikto takto nevenoval. Minimálne raz do mesiaca video tréning, techniku a tak. Je to môj post kde som doma a je táto pozícia v klube zanedbaná. Tak isto sme sa dohodli, že sa Robo Popluhár bude v klube viac venovať brankárom. Sú to špecifické posty, ktorým sa treba venovať. Pivot nie je o tom, že tu sa postav, ale vytvára priestor, robí takú čiernu robotu. Je to nevďačná pozícia.“

Pamätám si Ťa, keď si pred dvomi rokmi zo striedačky veľa kričal. Dnes je to iné, si oveľa kľudnejší. Páči sa mi to, že si sa v tejto stránke „coachovania“ počas zápasu zlepšil.
„Áno, veľakrát mi to bolo vyčítané najmä od rodičov. Sám som chcel sa na sebe v tejto stránke popracovať a dúfam, že sa mi to darí. Na druhú stranu sú hráči, ktorí za mnou prídu a povedia mi, že dnes tréner neviem hrať. Tak sa ho opýtam prečo a on mi povie, že keď na neho nenakričím, tak mu to chýba. Je to tak, každý hráč je iný, na každého platí niečo iné. Tiež aj každý hráč má svoje problémy, niečo ho trápi a preto sa snažím s každým pracovať inak.“ Snažím sa niektoré veci riešiť pokojnejšie 

Rudo4Rudo predstav si, že by Ťa oslovil ETO Gyor s ponukou asistenta k hlavnému trénerovi, čo urobíš?
„Ja už som v Gyori bol ako hráč, myslím, že to bolo v sezóne 2005/2006. Veľmi sa mi tam páčilo. Sú tiež zelení ako my a aj som veľa vecí odtiaľ v rámci marketingu odkukal. Je to ťažká otázka, je to môj obľúbený klub, ale... Ale asi by som zostal aj keď mám niekedy nervy, keď sa všetko nakopí. Robiť šport na Slovensku je s veľa prekážkami a častokrát Ti hádžu polená pod nohy tí, čo by ťa mohli podporovať. To ma fakt mrzí(jeho výraz som cenzuroval). Netajím sa tým, že by som si raz chcel vyskúšať profi hádzanú. Ale radšej sa budem snažiť také prostredie vytvárať tu na Záhorí. Zišla sa tu dobrá partia ľudí a čím som starší, tak tým viac chápem, že niektoré veci peniazmi nezaplatíš.“

Dovolím si s Tebou súhlasiť, viem o čom hovoríš. Čo považuješ za najväčší úspech, ktorý sa tu udial za posledných 10 rokov?
„Naštartovanie klubu ako celku. Projekty ako Golden Team, Handball Academy a získanie kvalitných trénerov. Vytvorenie podmienok a klub už je dnes značkou, ktorá sa ale začala budovať už v minulosti.“ Teší ma aj to, čo sme dokázali s Malackami, postaviť naše dorasty, ktoré majú svoju kvalitu a produkujú budúcoročných reprezentantov.

Rudo5A teraz naopak, čo sa Ti najviac nepáči na Stupave? Rodičoch, ľuďoch atd.
„Nepáči sa mi, keď rodičia to deťom zľahčujú. Chápem, že je doba iná ako keď ja som bol dieťa. Keď sa však pozrieme na staršiu partiu z hokejovej triedy z Litvínova okolo Reichla či Šlégra, tak tí chalani mali skoré ranné tréningy a ten šport ich vyprofiloval nie len na perfektných športovcov, ale sa aj uplatnili v živote. Toto som vtĺkal aj do dorastencov, že život sa s nimi nebude maznať, bude na nich tvrdý. Bolo to náročné, ale pochopili to a preto sú dnes tam kde sú. Čo si sa ešte pýtal?“

Že čo sa Ti nepáči ešte na ľuďoch?
„Poviem to inak, páči sa mi, keď ľudia ťahajú spolu za jeden povraz. Je to výnimočný jav, pretože je taká sebecká doba. Tu sa nám práve podarilo spojiť veľa ľudí, ktorí nám pomáhajú bez nároku na honorár a to si veľmi vážim. Ďakujem vám všetkým, ktorí nám pomáhajú. Ďakujem.“

Rudo6Čo by Ťa naplnilo šťastím?
„Šťastím? Aby mi Roman Vigh nevolal stále. V sobotu, v nedeľu. Päťkrát za deň. Nie srandujem. S Romanom ale aj so Svetom sa schádzame a riešime po večeroch hádzanú každý deň a niekedy je toho naozaj dosť. Treba sa trošku upokojiť, ustáliť a myslieť aj trochu na seba.“

Rudo, ďakujem za Tvoj čas a prajem Ti veľa šťastia v Tvojej vášni.

Čítať 6722 krát Naposledy zmenené streda, 04 október 2017 22:31