Marcela Gardoňová: „Jeden tréning a zostala som“

NON-STOP vyťažená baba, ktorá má program snáď na každú hodinu svojho života.

I tak sa dá v jednej vete zhrnúť životný štýl 24-ročnej Marcely Gardoňovej, novej trénerky Golden Teamu. K tomuto záveru ma viedla skúsenosť, ako sme si hľadali spoločný čas na stretnutie. Čo tak v utorok cez deň? „To mám školu.“ Tak po nej. „Po nej letím na tréning“ Ok, tak po tréningu? „Jááááj, to ideme do kina.“ Tak nevadí, v stredu cez deň? „Nie, to mám školu.“ A čo po nej? „Musím ísť vtedy strážiť deti.“ A tak to pokračovalo ďalej.

No stretnite sa s ňou

Nevzdali sme to a o pár hodín sme spolu sedeli v sendvičovej reštaurácii rýchleho občerstvenia na káve.

Maca, ste jedným z trénerov Golden Teamu v klube HC TATRAN STUPAVA, ale podľa akcentu je poznať, že „nejste ze Záhorá“. „Odkád ste a co ste tam robili?“
„Nie, nie som záhoráčka. Pochádzam z Púchova, kde som sa narodila i športovo vyrastala. Na podiv som hrávala aj hádzanú  a to od štvrtej triedy. Tam sme mali športovú triedu so zameraním na hádzanú a tú som hrávala do siedmej triedy. Pred samotnou hádzanou som však najprv pár rokov plávala. Po naliehaní rodičov som musela prestúpiť na inú školu, tak som hádzanú po siedmom ročníku školy zanechala a začala sa venovať tenisu, ktorý som potom hrala desať rokov. A počas strednej zase asi rok hádzanú.“

Ako vlastne prišlo k tomu, že ste sa objavili tu u nás v Stupave?
„Na svedomí to má Žužu Kalmárová, ktorá ma stiahla k tomu, aby som v Stupave začala hrávať hádzanú za ženy. Vzhľadom na to, že ma tento šport vždy bavil, tak ma nemusela dlho prehovárať. Tak som sa počas štvrtého ročníka na FTVŠ UK začala potiť aj v tunajšej hale na tréningoch a hrávať za ženy. Dnes je to už rok, čo som tu.“

Tak už vieme, ako ste sa dostali k zelenému dresu, ale ako ste prišli k trénerstvu Golden Teamu?
„ Sveťo. Dlho som odmietala. Dlho. Aj som povedala, že to robiť určite nebudem. Raz si ma však Sveťo Prokeš pozval na pokec a vysvetlil mi tento projekt, ktorý sa v Stupave naštartoval. Išla som sa pozrieť na jeden tréning a ďalší som už viedla sama. V Stupave sa mi páči a spôsob, akým sa pracuje v klube je perfektný. To sa nedá porovnávať s inými klubmi! “

Na čo je zamerané Tvoje štúdium na FTVŠ UK?
„Nazvala by som to ako šport, zdravie a všeobecné učiteľstvo. Nie je to vyprofilované na jeden šport, či len trénerstvo. Musíme vedieť gymnastiku, lyžovanie, plávanie, loptové hry atď. Musíme mať obsiahnutých viacero športov. Možno, možno by som chcela učiť. Prvý stupeň, také malé deti.“

Čiže sú to presne také deti, s akými sa stretávate v Golden Teame? „Áno. Baví ma robiť tréning s deťmi tak, aby ich to zaujalo, bavilo.“

Na tréning chodíte aj s nejakou prípravou?
„Samozrejme. Každý tréning má svoje časti. To sú základné body, ktoré nás učia v škole. Ale to je klasika. Ja si pripravujem pre deti rôzne hry. Nápady čerpám aj z netu, alebo si vymieňame poznatky hlavne s Kristínou Spodniakovou.“

S kým sa Vám lepšie pracuje na tréningu?
„S dievčatami. Chalani sú fajn, ale viac vymýšľajú. Majú tam medzi sebou takého jedného vodcu, ale to je zase taký správny typ pre výsledok. Dievčatá sú kľudnejšie a vedia sa aj viac mojkať. Keď pre ne prídem do triedy, tak sa mi hodia okolo krku. Je to fajn pocit. Chalani to neurobia.“

Baby Vám hovoria „Macík“, viete o tom?
„Jéj, zlaté.“

Držíme Vám palce – či už v zelenom drese, na trénerskej stoličke, ale aj v štúdiu.
„Ďakujem.“