Posledné zbohom v mene klubu HC TATRAN STUPAVA

„Roman, nevyhráva tvoja pravá spojka, ani tvoja stredná spojka, ale tím. Preto treba budovať tímového ducha, ten vyhráva zápasy“. Toto je jedna z myšlienok a slov PÁNA TRÉNERA JANČÁRA, ktoré nám utkveli v pamäti. Mňa osobne aj s Rudom Draškovičom a našou generáciou p. TRÉNER JANČAR trénoval len v detských začiatkoch, nakoľko sa nám venoval tréner Ladislav Pšenko. Veľa si z tých detských hádzanárskych začiatkov nepamätáme, no to, čo máme stále v pamäti, je červené auto a starší šedivý pán v šiltovke. Jeho bohatú hádzanársku históriu a úspechy, ktoré dosiahol z predchádzajúcimi generáciami určite každý pozná. No to čo spravil pre nás za posledný rok a to čo nám odovzdal za tento čas, je pre nás neoceniteľným pokladom. Niekoľko hodín týždenne, čo sme strávili pred, či po tréningoch a zápasoch, boli pre nás hodinami vysokej školy hádzanej. Perfektný odborník nielen z hľadiska hádzanej, ale aj pedagogiky či psychológie. Všetko, čo sa na nás nalepilo za tento rok, by sme ťažko hľadali v knižkách, videách a odborných seminároch. 

Vo svojich sedemdesiat jeden rokoch mal veľké ambície. „Chalani dajme ruku nato“ to boli slová po úspešných majstrovstvách Slovenska starších žiačok v Stupave minulý rok, kedy sa rozhodol aktívne opäť vstúpiť do Stupavskej hádzanej. Či to boli výborné výkony starších žiačok, či zanietenosť nás, ktorí teraz trénujeme, alebo niečo iné, čo ho presvedčilo o tom, že začne znova žiť a s nami budovať stupavskú hádzanú, sa už nedozvieme. Jeho silu bolo cítiť v každej kategórii. Sledoval tréningy jednotlivých žiackych družstiev a od septembra 2013 viedol aj družstvo mladších žiakov. Šikovní chlapci, ktorých trénoval, mu dodávali silu a stále väčšiu motiváciu k jeho srdcovému športu. Žiaľ nečakane ho jeho zdravotný stav poslal vo februári do nemocnice. Každodennými telefonátmi a pravidelnými návštevami v nemocnici sme ho informovali o živote v klube. Niekoľko hodín denne sledoval na notebooku zápasy dorasteniek, ktoré analyzoval do detailov. Párkrát mi volal rozčúlený, že čo sme to za nepochopiteľné výkony podali. Každopádne vedel vždy povzbudiť, pochváliť, motivovať a vyzdvihnúť všetky pozitíva. Veľmi sa potešil a povzbudil, keď ho prišli pozrieť jeho zverenci, či známi do nemocnice. Po návšteve tímu dorasteniek mi povedal: „vytiahlo to zo mňa pocit toho, že predsa stále robím múdru vec“.

Rýchly spád jeho zdravotného stavu bol nečakaný pre všetkých. Zo dňa na deň sa mu zdravotný stav zhoršil natoľko, že po niekoľko týždňovom pobyte doma musel isť opäť do nemocnice. Hneď v ten deň, ako sme sa dozvedeli, že je v nemocnici, sme s Rudom Draškovičom vyrazili do Malaciek. Bol prekvapený, keď nás uvidel. Pri jeho posteli sme preberali veci o našich hádzanárskych družstvách. Radil nám, ako máme robiť hádzanú v Stupave ďalej. Boli to silné momenty pre nás, keď nám povedal: „chlapci, je mi ľúto, že Vám už nepomôžem, ale je to dobre rozbehnuté a treba v tom pokračovať ďalej. Robte v Stupave poctivú hádzanú naďalej a výsledky sa dostavia.“

Tento skvelý človek bol do posledných síl stále s nami. Pred odchodom z nemocnice sme mu položili do postele fotku našich mladších dorasteniek. Na fotke bola partia dievčat, ktorá ho nakopla po 19 – nástich rokoch znova robiť hádzanú v Stupave, kde sme dopísali odkaz pre neho: „Spolu s Vami pán Jančár ideme pre titul“. Veľmi sa fotke potešil a mal ju položenú pred sebou na jeho nohách.

Pamätáme si na jeho slová, keď nás v piatok večer vyprevadil z nemocnice: „Chlapci som rád, že som sa vrátil späť, ale mali by ste ísť už domov. Či tu budete pri mne stáť 60 sekúnd alebo tri hodiny, situáciu to už nezachráni. Choďte domov za rodinou.“ Nechali sme mu tam fotku, so slzami v očiach sme sa s ním rozlúčili, potľapkali po ruke a odišli preč. Skoro ráno sme sa dozvedeli smutnú správu, PÁN TRÉNER JANČÁR v noci zomrel.

Sme veľmi radi, že pán Jančár sa vrátil k hádzanej a veľmi si vážime, že do poslednej chvíle žil pre hádzanú a naše deti. Možno keď opadne bolesť a smútok, dozvedia sa všetci ako veľa. Momentálne je nám všetkým veľmi ľúto a cítime smútok spolu s jeho rodinou.

Odišla legenda a hádzanársky profesor, ktorý so starou partiou sa zapísali pod najväčšie úspechy Stupavskej hádzanej a nám mladým nasledovníkom dal veľmi veľa.

Zbohom, legenda a ďakujeme za všetko, vieme, že budete s nami stále.

Za klub HC TATRAN STUPAVA

Roman Vigh, tréner
Rudolf Draškovič ml., tréner