Starší žiaci majú zbrusu nového trénera

Jedného dňa sa z ničoho nič na tréningu starších žiakov objavil sympatický mladík. Prekvapeným chalanom bol predstavený ako ich nový tréner. Po prvých pár tréningoch môžeme povedať, že si vzájomne „padli do oka“ a vyzerá to, že by mohli ťahať za jeden povraz. Hádzanár telom aj dušou, už v mladom veku s veľkými skúsenosťami a citom pre hádzanú. To je Ľuboš Hepner, ktorému sme položili niekoľko otázok.

Ľuboš, kto vlastne si? Povedz nám o sebe nejaké základné informácie.
Volám sa Ľuboš Hepner a mám 22 rokov. Pochádzam z Kanianky, to je obec blízko pri Bojniciach. Momentálne študujem v Bratislave trénerstvo –hádzaná vo štvrtom ročníku na FTVŠ (je to 1. magisterský ročník). Väčšinu času trávim v škole. Popri štúdiu som ešte stále hrával a hrávam hádzanú, ktorá ma veľmi baví.

Ako dlho sa venuješ hádzanej? Ako si sa k nej vlastne dostal?
S hádzanou som začal dosť neskoro – až v 11 rokoch, pretože predtým som hrával futbal. Začal som s ňou v šiestej triede na základnej škole a priviedla ma k nej Helena Heráková (momentálne trénerka Bojníc). Najprv sme hrávali len v školskom krúžku, ale ešte v tom istom roku som začal hrávať za Bojnice a dostal sa aj na majstrovstvá Slovenska ml. žiakov. Postupne som hrával v družstvách Topoľčany, Hlohovec a Modra. Tento rok sa budem snažiť pomôcť aj stupavským mužom.

Dosiahol si aj nejaké úspechy?
Medzi moje najväčšie kolektívne úspechy v hádzanej môžem jednoznačne zaradiť vicemajstra Slovenska v mladšom doraste a vicemajstra Slovenska v mužskej kategórii a pár individuálnych ocenení.

A ako si sa dostal k stupavskej hádzanej?
O hádzanej v Stupave ma informoval Rudo Draškovič, s ktorým som hral v jednom tíme. Povedal mi základné informácie o tom, ako sa u vás pracuje s mládežou, o plánoch a cieľoch do budúcnosti, a oslovilo ma to.

Aký máš z chalanov prvý pocit? Čo by si s nimi chcel dosiahnuť?
Z chalanov mám zatiaľ dobrý pocit, snažia sa na tréningoch, aj po prvých zápasoch som zatiaľ spokojný. Zatiaľ ako jediné negatívum vnímam, že je ich dosť málo ale tak dúfam, že aj tu bude platiť príslovie dobrého málo býva :-). Pre mňa je podstatné aby sa každý jeden zlepšil a mohol si povedať na konci sezóny, že netrénoval zbytočne a bol so sebou spokojný. Umiestnenie v tabuľke momentálne moc neriešim, chcem aby chalani čo najviac hrali, či už majstrovské zápasy, zápasy v zimnej lige ale aj na turnajoch a verím, že výsledky prídu časom.

Je niečo, z čoho máš strach?
Neviem, či to je strach, skôr by som to charakterizoval ako zodpovednosť za ich hráčsky ale aj osobnostný rozvoj.

Čo robíš, keď sa nevenuješ hádzanej?
Študujem, trénujem, trávim čas s priateľkou a kamarátmi, počúvam hudbu a množstvo ďalších činností.

Ďakujem veľmi pekne za rozhovor, držím palce, aby sa páčilo tímu s tebou, tebe s tímom a aby ti stupavská hádzaná prirástla k srdcu tak, ako nám všetkým.