Veteránky si priniesli bronz z Chorvátska

Medzinárodný turnaj veteránov a veterániek v hádzanej v Rovinj
04.-07. Septembra 2014

Prežili sme veľmi zaujímavý a možno pre nás na Slovensku trošku iný turnaj na aký sme zvyknutí. Tento turnaj v Rovinj, ( 04.-07. Septembra 2014 ), ktorý bol nazvaný „ Medzinárodným turnajom veteránov a veteránok v hádzanej“, boli príliš silné slová. Tohto turnaja sa zúčastnili 4 mužské a 4 ženské družstvá. Družstvá veteránok boli Pulla, Rovinj, Umag a Stupava. Družstvá veteránov Rovinj, Pulla, Slovinsko a Ivančice. Hrací čas pre veteránky bol 2x 15 minút. Veteránky Stupavy išli bojovať so 7 hračkami, čo bol veľký risk, ale keďže my sa nikdy nevzdávame bez boja, tak sme zobrali všetky sily a išli sme do toho.

Naše veteránky odohrali celkovo 3 zápasy. V piatok sa popasovali s družstvom Pully a v sobotu s Umagom a Rovinj. Ale poďme pekne postupne.

V piatok sme nastúpili proti družstvu Pully. Tento team hráčok pozostával z pár veteránok, ktoré boli doplnené mladými hráčkami. Toto nás veľmi prekvapilo, ale hlavne nás prekvapila obrovská agresivita a veľa likvidačných zákrokov na naše hráčky, čoho vyvrcholením bolo v 17 minúte zranenie nášho pivota Andrejky Dančíkovej, kedy jej súperka poškodila sietnicu v oku. Keďže sme nemali žiadneho hráča na striedanie a nechcela som moje hráčky nechať v štichu, obliekla som si dres ja a nastúpila som hrať i napriek môjmu trvalému zraneniu. Tento zápas sme prehrali 3:10. Strelcami boli Andrea Slaná (1), Alena Poláková (1), Andrea Belošičová (1).

V sobotu sme prvý zápas odohrali proti družstvu Rovinj. Veľkým prekvapením bolo, že proti nám nastúpili „DORKY“. Vek týchto dievčat bol v priemere cca 15 – 16 rokov. Bez protestu sme nastúpili. Nečakali sme s akou obrovskou agresivitou voči nám tieto dievčatá nastúpia. 90% ich gólov bolo nastrieľaných z rýchlych protiútokov. Naproti tomu každý jeden náš gól bol premyslený a strelený z pripravenej akcie. Dokonca sme dali gól z odpozeraného signálu „MLYN“ našich „Šalátov“. Tento nerovnomerný súboj sme dohrali za podpory hľadiska a rozhodcu so cťou. Prehrali sme 10:21. Strelcami boli Alena Poláková (2), Andrea Slaná (4), Katarína Ašbothová (2), Zuzana Maďarová (2).

Do posledného zápasu sme nastupovali smutné z celého priebehu a organizácie tohto turnaja, ale povedali sme si, že my sa nikdy nevzdávame. Nastúpili sme proti družstvu Umagu, kde nás už ani neprekvapilo, že za toto družstvo hralo 13 ročné dievča a ďalšie mladé slečny, ktoré svojimi rýchlymi protiútokmi riadili svoju hru. My sme vsadili opäť na premyslenú hru a naše útoky boli vždy vopred premyslené a vo veľkej miere zakončené úspešne gólom. V tomto zápase nám opäť zranili hráčku Katarínu Ašbothovú – výron kotníka. Na jej miesto už mohla nastúpiť len nehráčka Zuzka Jánošová, ktorá bojovala ako drak. Tento zápas sme opäť prehrali 10:18. Strelcami boli Andrea Belošičová (3), Andrea Slaná (3), Katarína Ašbothová (2), Marcela Halčišáková.

Určite ste prekvapení ako je možné, že sme skončili tretie, keďže sme nevyhrali ani jeden zápas. Družstvo Rovinj – „DORKY“ nakoniec boli zo súťaže vyradené a to nás posunulo na tretie miesto.

Už pre nás je automatické víťazstvo našej brankárky Janky Pollákovej, ktorá napriek veľkému psychickému tlaku podržala celý team a právom bola vyhodnotená ako najlepšia brankárka.

Verím, že pre veľa z vás to možno bude sklamaním, ale my sme hrdé, odohrali sme proti oveľa mladším teamom najlepší výkon za našu éru. Nastrieľali sme najviac gólov v turnaji, hrali sme premyslene, odohrali sme bez možnosti striedania a ak by som štatisticky nepočítala góly mladých dievčat z rýchlych protiútokov, nemali sme byť tretie, mali sme byť víťazom turnaja. Dôležité pre mňa ako trénera, bolo vidieť kočky hrať na plno, premyslene, ich streľba bola výrazne lepšia oproti minulým turnajom, nepoložil ich pohľad na mladé kočky, ktoré na takomto turnaji naozaj nemali čo robiť, bojovali a minimálne tretie miesto je pre nich zaslúžené. Chcem sa mojím kočkám poďakovať a povedať im, že som na nich veľmi hrdá, že každé aj malé zlepšenie je pre mňa obrovskou radosťou a dobrým pocitom, že spoločne robíme všetko preto, aby sme boli lepšie a že sa nám opäť potvrdila sila a spätosť nás „ VETERÁNOK“. Na záver by som sa chcela poďakovať všetkým sponzorom, ktorí prispeli k tomu, aby sme sa tohto turnaja mohli zúčastniť. Ladislav Martinkovič – L.TRANS, Walter Staubli, Pizzeria u Samira. PS : Organizátorom tohto turnaja sme sľúbili pozvánky na všetky naše turnaje vrátane detských s poznámkou, že im veľmi radi predvedieme ako má vyzerať kvalitný a medzinárodný turnaj danej vekovej kategórie.

Zuzana Maďarová