HC Tatran Stupava – história hádzanej v meste

História hádzanej v Stupave sa začala písať v roku 1947, keď vznikol prvý hádzanársky oddiel Sokol Stupava.

Medzi bývalých cvičencov Sokola prišiel do miestnej telocvične s hádzanárskou loptou František Hába, rodák z Uherského Hradišťa a študent bratislavského konzervatória. Hába inicioval založenie hádzanárskeho oddielu mužov a žien Sokol Stupava. Prvými funkcionármi boli prevažne jeho hráči – Hába, Hrabovský, Melounek, Škrovan, Žižlavský a Grošmíd. Hrávalo sa prevažne na Záhorí s družstvami Zohora, Vysokej pri Morave, Malaciek, ale aj s bratislavskými družstvami Kovosmalt, Matador a Cvernovka. Na priateľské stretnutia sa chodilo do Pezinku, Modry, Senca a Piešťan.

Prvé stretnutie odohrali Stupavčania 15. augusta 1947

Prvé stretnutie stupavskí hádzanári odohrali 15. augusta 1947 v Suchohrade, ako priateľský zápas tzv. českej hádzanej a zvíťazili 15:9. Víťazi hrali v zostave – brankár Štefan Hrabovský, obrancovia Oto Kubíček, Anton Brezovský, Emil Beleš a v útoku Miloš Melounek, František Hába a Albert Škrovan. V tejto zostave hralo družstvo českú hádzanú dva roky, prevažne na ihrisku základnej školy.

Priekopníčkami ženskej stupavskej hádzanej boli Z. Činčurová, M. Trvalíková, Jedenástiková, Michalová, Buchtová, G. Blažíčková, Suchá, A. Trvalíková, Pavlačičová, H. Činčurová, Tarabová, J. Blažíčková.

V 1950 sa prešlo z českej na medzinárodnú hádzanú

V roku 1950 došlo k významnej zmene, kde sa z tzv. českej hádzanej prešlo na medzinárodnú hádzanú so siedmimi hráčmi, teda na podobu, ktorá sa zachovala do dnes. Začala sa hrať súťaž organizovaná krajským výborom telovýchovy.

Dejiskom súťažných stretnutí stupavských hádzanárov bolo futbalové ihrisko pri bývalej Cementárni. Hádzanárske ihrisko sa neustále presúvalo po celej ploche futbalového štadiónu, aby sa trávnik stíhal obnovovať.

Od začiatku fungovania hádzanárskeho oddielu bola silnejšou zložkou mužská časť, čo bolo spôsobené aj širším výberom hráčov. Družstvo žien Sokolu Stupava dostalo po čase konkurenciu v podobe založenia druhého hádzanárskeho družstva žien pod názvom ŠK Stupava. Nedostatok hráčok pre dve družstva v malom meste malo za následok ich zlúčenie. Aj napriek tomu po trojročnom účinkovaní ženská zložka v Stupave zanikla.

V roku 1952 v Stupave definitívne zaniká česká hádzaná. Družstvo bolo doplnené o ďalších členov a to o Berta Horvátha, Jozefa Mišovského, Jirka Kročila, Ivana Friedla, Alexandra Jurkoviča, Jána Kahánka a Rudolfa Osvalda.

Postup do krajskej súťaže

V roku 1954 družstvo mužov postupuje do krajskej súťaže a vybojovalo si postup na majstrovstvo ČSR v rezorte TATRAN. To sa konalo v Olomouci za účasti Tatrana Prešov, Tatrana Olomouc, Tatrana Sezimovo Ústi a Tatrana Stupava. Družstvo skončilo na 4. mieste a hralo v zložení: B. Horváth, Melounek, A. Škrovan, Landl st., F. Kuštor, F. Rožák, F. Ivica, A. Košírer, E. Maroš, T. Brezovský, J. Brezovský, J. Kahánek, V. Móza a Hrabovský starší ako vedúci oddielu

Mladšia generácia hráčov nastupuje v rokoch 1955 až 1957 a to v zložení: V. Landl, F. Suchovský, P. Kalina, B. Orth, J. Kelečin, R. Vašina, M. Šlauka, J. Lachkovič, J. Piaček, K. Veselý, V. Móza, L. Németh, M. Daráš, Š. Sedlák, F. Kocian, J. Rožár, M. Balent. V tejto zostave sa hralo až do roku 1965.

V druhom desaťročí existencie hádzanárskeho oddielu v Stupave sa vytvorila silná skupina. Svoje nadšenie a odhodlanosť potvrdili aj tým, že sa pustili do budovania vlastného ihriska pri vstupe do štadióna TJ Tatran v parku. Od toho momentu sa začala zapisovať nová história hádzanárskeho oddielu, ktorá pri spätnom pohľade bola rozhodujúca pre nasledujúce desaťročia vývoja hádzanej v Stupave.

Rozširovanie členskej základne

Postupne, zvyšovaním záujmu o hádzanú sa rozširovala aj členská základňa, pribúdali družstvá dorastu a žiakov. Z tejto generácie boli vybudované základy postupu do ligových súťaží o čo a zaslúžili: M. Puškáč, V. Profant, F. Šembera, J. Šembera, J. Zárecký, L. Figmik, H. Figmik, V. Pšenko, F. Kráľ, J. Trnka, P. Mihalič, V. Rigler, A. Belačič, S. Lachkovič, A. Lachkovič, M. Jančár, J. Živner a J. Mrázek.

Táto zostava sa v roku 1967 zaslúžila o víťazstvo v druhom ročníku o Putovný pohár Záhoria. Bolo to presne na 20. výročie založenia hádzanárskeho oddielu v Stupave. Putovný pohár Záhoria sa v roku 1970 premenoval na Putovný pohár kapitána J. Nálepku a hral sa nepretržite až do roku 1982.

V roku 1968 sa vybudovalo druhé ihrisko

Z dôvodu rastu členskej základne bolo v roku 1968 vybudovane druhé ihrisko. Využívalo sa najmä ako tréningová plocha. Postupne sa však obe nespevnené plochy – zmes zeminy a škvary, stávali čoraz viac nevyhovujúce.

Preto sa v roku 1973 pristúpilo k vybudovaniu prvého asfaltového ihriska na hlavnej hracej ploche. Súčasne sa vybudoval aj elektronický ukazovateľ skóre a času. Toto unikátne, technicky náročné zariadenie od projektu až po realizáciu bolo dielom A. Škrovana a F. Suchovského. V roku 1984 sa aj druhá tréningová plocha pokryla asfaltom. V tomto období sa podarilo vybudovať umelé osvetlenie na hlavnej hracej ploche.

Družstvo Stupavy trikrát bojovalo o postup do Slovenskej národnej ligy. V roku 1976 v Žiline, v roku 1977 v Lozorne a v roku 1980 v Bošanoch, kde sa im to napokon podarilo v zostave: Michal Štoffa, V. Kopp, Daniel Pavliček, V. Valachovič, Ľuboš Ivica, Vladimír Piaček, V. Mrázek, Jan Šembera, M. Puškáč, Štefan Lachkovič, Ladislav Pšenko, František Kuštor, Ľuboš Figmik s trénerom Miroslavom Jančárom.

Prvý rok účinkovania Tatranu Stupava v Slovenskej národnej lige dopadol aj napriek všetkým prognózam veľmi dobre. Nielenže nevypadli, ale skončili na peknom 6. mieste. Aj v dennej tlači Šport, Práca a Hlas ľudu bol ich výkon hodnotený ako najpríjemnejšie prekvapenie v súťaži. Družstvo štartovalo v SNL v ročníkoch 1980 až 1988.

Seniorský kolektív priniesol k oslavám 40. výročia založenia hádzanej v Stupave darček v podobe druhého miesta v Slovenskej národnej lige v ročníku 1986/1987. Družstvo v ročníku 1987/1988 postúpilo z národnej ligy do celoštátnej súťaže hádzanej mužov.

V rámci ČSFR hádzanári Stupavy hrali 1. ligu v rokoch 1988/1989 v zostave: Ľuboš Ivica (kapitán), Ján Vysokai (1. brankár), Ladislav Podlucký (2. brankár), Ľuboš Mohler, Vladimír Piaček, D. Piaček, Daniel Pavlíček, Ladislav Tubler, Jozef Vlašič, Ľuboš Polčík, Radomír Požgay, Milan Mikulčák, Radoslav Šeliga, Milan Sivák. Predsedom oddielu bol Š. Liďák, tajomníkom TJ Tatran Stupava bol M. Šurina, podpredsedom TJ Tatran bol M. Puškáč. Post vedúceho družstva zastupoval R. Pavlíček a na trénerskom poste pôsobil Miroslav Jančár. Ako masér pôsobil v družstve Peter Tomanóczy.

Ihrisko Tatranu Stupava nebolo vyhovujúce pre najvyššiu hádzanársku ligu mužov a preto museli vymeniť domáce prostredie asfaltového ihriska v Stupave za športovú halu Pasienky a športovú halu Mladosť v Bratislave. Tým prišli o silnú divácku podporu, ktorú mali vybudovanú na všetkých domácich zápasoch.

Prvý duel v najvyššej súťaži odohrala Stupava 6. 11. 1988

Prvý zápas v najvyššej hádzanárskej lige zohral Tatran Stupava s VSŽ Košice 6. novembra 1988 v Bratislavskej športovej hale Pasienky pred 1300 divákmi. Stupava prekvapila favorizované Košice, počas zápasu bola viac krát vo vedení a polčas skončil v prospech Tatranu 12:10. Záver zápasu nakoniec lepšie zvládli Košice a vyhrali stretnutie v pomere 19:23.

Prvé bod získala v 5. kole proti Slávii Praha po víťazstve 21:20. Hráči Stupavy na toto víťazstvo nenadviazali a jesennú časť sezóny na poslednom 12. mieste so ziskom dvoch bodov. Nepomohol ani príchod dvoch nových trénerov Miroslava Jursíka a Jozefa Kuchyňku.

Odvetné zápasy zahájil Tatran Stupava 15. februára 1989 stretnutím s Košicami, kde v hale VSŽ prehrali vysoko 10:30. Nasledovali vysoké prehry s Karvinou, Gottwaldovom, Sláviou Praha a Trnavou. Prvé víťazstvo dosiahla Stupava na jar až v 7. kole v domácom zápase proti Plzni. Zápas skončil výsledkom 20:18, najväčšiu zásluhu na tom mal bývalý brankár ČH Bratislava, Ján Hanczko. Všetky zvyšné zápasy prehrali a sezónu ukončili so ziskom štyroch bodov a skóre 374:519.

Posledné štyri mužstvá tabuľky boli zaradené do bojov o záchranu. Družstvá bojovali v dvojkolovej súťaži systémom každý s každým. Stupava hrala prvý zápas 30. apríla v Topoľčanoch. Tento zápas sa skončil kontumačnou výhrou 12:0 pre Topoľčany, družstvo Stupavy si zabudlo priniesť registračné preukazy. Druhý hrala Stupava proti Plzni, ktorý skončil výsledkom 21:22. Tretí hrala Stupava v pražskej hale proti Slávii Praha. Zápas skončil výsledkom 28:19 a rozhodol o tom, že Tatran Stupava zostúpi do nižšej súťaže. Nasledovala ešte remíza s Topoľčanmi 23:23, keď bod pre „Žochárov“ zabezpečil Zoltán Bergendi 20 sekúnd pred koncom. Rozlúčku so súťažou zjemnili dve víťazstva nad Plzňou a Slaviou Praha. Zo Stupavou zostúpila aj Škoda Plzeň. Majstrami ČSSR sa stali napokon VSŽ Košice, ktoré vo finále porazili ČH Bratislava.

Úspechy mládeže

Družstvo mladšieho dorastu dosiahlo viaceré vynikajúce úspechy. V roku 1983 obsadilo v 1. lige 2. miesto, ktoré ho oprávňovalo štartovať na majstrovstvách ČSFR, kde nakoniec skončilo na 4. mieste. Družstvo starších žiakov sa presadilo najskôr v roku 1982, keď na majstrovstvách ČSFR obsadilo 4. miesto a na majstrovstvách Slovenska 2. miesto. Bronzové medaily získalo družstvo na majstrovstvách Slovenska v roku 1989. Družstvo mladších žiakov dosiahlo najvýraznejší úspech v roku 1985, keď vyhralo Majstrovstvá Západoslovenského kraja.

Po vypadnutí prišiel ďalší postup

Po vypadnutí Tatranu Stupava z 1. celoštátnej ligy hralo družstvo opäť Slovenskú Národnú ligu v ročníku 1989/1990. Stupavské družstvo nemalo stále vyhovujúcu hraciu plochu a tak naďalej využívalo športovú halu Pasienky v Bratislave.

Prvý zápas zohrala Stupava 15. septembra 1990 doma proti súperom zo Zlína. Po obojstranne nervóznom zápase sa napokon podarilo Tatranu zvíťaziť 25:22. K tomuto výsledku prispeli aj nové posily v kádri Stupavy Georgijevský, Venediktovas a Blekaitis. Ďalšej výhry sa dočkali priaznivci až v 7. kole, v ktorom Tatran Stupava hostil Tatru Kopřivnice a zvíťazil 23:20. Jesennú časť Tatran ukončil so ziskom 6 bodov a skóre 220:259 na predposlednom jedenástom mieste.

Do jarnej časti sezóny sa zapojil aj reprezentačný tým USA, ktorý hrával dva zápasy za víkend. Stupava zaznamenala prvú výhru 17:16 v 14. kole v domácom zápase proti družstvu Poľnohospodár Topoľčany. Zápas sa hral na Pasienkoch 9. februára 1991 a bol poznamenaní nešportovým správaním oboch družstiev, za ktoré hráči videli viacero červených kariet. Celkovo sa herný prejav a výkon hráčov Tatranu zlepšil a dosiahli viacero cenných víťazstiev nad USA a Prešovom a tak isto aj remíz s Trnavou a Sláviou Praha. Mnoho stretnutí prehrali najtesnejším rozdielom jedného gólu. Jedinú vysokú prehru zaznamenal Tatran v poslednom 22. kole, kde hrali na palubovke Dukly Praha a prehral 32:22. Stupava ukončila jarnú časť sezóny na 10. mieste so ziskom 16 bodov a skóre 494:550.

Družstvá z 9. až 12. miesta boli zaradené do skupiny kde odohrali vzájomné stretnutia dvojkolovo, systémom každý s každým. Patrili sem družstva: Zlín, Slávia Praha, Stupava a Trnava. Hralo sa o udržanie v 1. celoštátnej lige. Tatran hral prvé stretnutie 20. apríla 1991 v športovej hale Mladosť proti Slávii Praha pred 300 divákmi, ktoré vyhral 24:19. Zápas v Zlíne skončil nerozhodným stavom, kde Ľuboš Ivica z Tatranu dve sekundy pred koncom stretnutia vyrovnal na konečný stav 21:21. Domáci zápas ktorý sa hral v hale Mladosť 4. mája 1991 proti Trnave Stupava výborne zvládla a vyhrala 24:18. Stretnutie na palubovke Slávie Praha sa skončilo výhrou Stupavy 20:17. Zvrat v nádejach Stupavy na udržanie sa v 1. celoštátnej lige nastal po domácom zápase so Zlínom, kedy Tatran Stupava prehral 19:20. Na isté zotrvanie v najvyššej súťaži stačila Stupave aj remíza. O všetkom rozhodol posledný zápas s Trnavou, ktorý sa hral v trnavskej hale Družba 26. mája 1991 pred 1600 divákmi. Trnava musela vyhrať minimálne o tri góly ak chcela udržať v najvyššej súťaži. Stretnutie skončilo výsledkom 21:17, čo znamenalo opäť pre Stupavu zostup.

Prišlo omladenie mužstva

V ročníku 1991/1992 štartoval Tatran Stupava v Slovenskej Národnej Lige, družstvo malo za sebou veľké personálne zmeny, prišlo aj o výborných hráčov Vladimíra Pavlíka, Milana Siváka a Milana Mikulčáka. Tréner Miroslav Jančár mal k dispozícií nasledovnú zostavu: Vysokai, Jánoš, Ivica, Geisse, Puškáč, Kovács, Draškovič, Gabriš, Užsák, Polák, M. Sedláček, A. Sedláček, Bášti, Moza, Prokop, Tančibok, Hasoň a Chmelík. Vekový priemer družstva bol iba 20 rokov.

V tomto ročníku bolo do súťaže prihlásené aj družstvo staršieho dorastu, ktoré v predchádzajúcej sezóne absentovalo. Takmer s celým hráčskym kádrom staršieho dorastu sa počítalo na striedavý štart v kategórii mužov.

Úspech mladších dorastencov

Výborné výsledky dosiahlo družstvo mladších dorastencov pod vedením trénera V. Pšenka za asistencie Miroslava Šurinu, Štefana Lachkoviča a Jána Šemberu. Ako prvé zvíťazili vo svojej skupine 1. ligy mladšieho dorastu. V nadstavbovej časti si poradili s Košicami a Prešovom. Stupavský dorastenci prehrali iba s ŠKP Bratislava, čo pre nich znamenalo 2. miesto na Majstrovstvách Slovenska a postup na majstrovstvá ČSFR vo Vsetíne.

Turnaj sa konal v dňoch 19. až 21. júla 1992 kde sa im podarilo poraziť družstvá ŠKP Bratislava a Karvinú. Prehrali iba s Plzňou, čo im nakoniec stačilo na strieborné medaily z Majstrovstiev ČSFR. O tento úspech sa zaslúžili títo hráči: Denis Faigl, Marek Vlasák, Vladimír Horák, Peter Moza, Juraj Valachovič, Peter Hasoň, Martin Chmelík, Peter Horecký, Martin Oselský, Roman Jánoš, Peter Hlavtúr, Viktor Tančibok, Martin Prokop, Andrej Lachkovič, Branislav Révay a Maroš Horecký.

Družstvu mladšieho dorastu sa v roku 1993 podarilo vyhrať Majstrovstvá Slovenska v zložení: P. Ondrovič, Peter Hlavtúr, Peter Horecký, Roman Jánoš, Branislav Révay, J. Valachovič, Andrej Lachkovič, Patrik Lachkovič, Juraj Šembera, Denis Faigl, V. Horák, Milan Jánoš, J. Šuster pod vedením trénera Ladislava Pšenka. Toto družstvo sa stalo prvým majstrom v kategórii mladšieho dorastu v samostatnej Slovenskej republike.

Éra samostatnosti Slovenska

Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky štartovalo družstvo mužov v najvyššej domácej súťaži v ročníku 1993/1994 v tejto zostave: Jozef Malec, Roman Jánoš, Ľuboš Ivica, Juraj Valachovič, Ľuboš Gábriš, Rastislav Kovács, Peter Hlavtúr, Eduard Polák, Martin Prokop, Juraj Puškáč, Peter Geisse, Branislav Révay, Ľuboš Ivica ml., Peter Draškovič. Tréner bol Miroslav Jančár, asistent V. Pšenko. Lekára družstva vykonával MUDr. Ján Koreň.

V 1. lige mužov figurovali tieto družstvá: Považská Bystrica, Žilina, Trnava, Košice, Topoľčany, Prešov, Bardejov, ŠKP Bratislava a Piešťany.

Hráči Stupavy si mohli konečne zahrať najvyššiu súťaž na domácej pôde. Výstavba Mestskej športovej haly bola nadpolovičnou väčšinou financovaná TJ Tatranom Stupava, Tenisovým klub a Slovenským zväzom telesnej kultúry. O dofinancovanie sa postaralo mesto Stupava, ktoré je aj majiteľom stavby. V hale bolo divácke hľadisko pre 400 sediacich divákov, sociálne zariadenia, šatne a klubovňa. Výstavba stála 12 460 000 Kčs.

Prvý zápas hrala Stupava v Považskej Bystrici 24. októbra 1993, ktorý prehrala 17:15. Nasledovali prehry so Žilinou a Trnavou. Prvý bod získal Tatran po remíze 21:21 na domácej pôde s Košicami. Jesennú časť súťaže Stupavské mužstvo skončilo na poslednom 10. mieste so ziskom jedného bodu a skóre 144:209.

Po zimnej prestávke zahájilo družstvo Stupavy jarnú časť remízou na domácom ihrisku s Považskou Bystricou 19:19. V priebehu súťaže sa mužstvo nevedelo dostať do optimálnej formy a dosahovalo slabšie výkony. Stretnutie 14. kola hral Tatran Stupava doma s Topoľčanmi a skončil nezvyčajným skoré 9:14. Polčas zápasu skončil výsledkom 3:5. Výsledok stretnutia najviac ovplyvnili brankári oboch družstiev, ktorý podali výborne výkony. Za Stupavu chytal Denis Faigl, ktorý sa neskôr presadil aj v bráne juniorského reprezentačného družstva Slovenska. Tatran Stupava túto sezónu ukončil na poslednom mieste so ziskom troch bodov a skóre 279:413. Kapitán Ľuboš Ivica sa umiestnil v hodnotení najlepších strelcov ligy na siedmom mieste, kde sa mu podarilo nastrielať 69 gólov.

Družstvá Považská Bystrica, Piešťany, Žilina a Stupava bojovali o záchranu.

Prvé stretnutie hrala Stupava na palubovke Považskej Bystrice, kde prehrala 31:22. Ďalšie stretnutie vyhral Tatran doma proti Žiline 28:24. Bolo to vôbec prvé víťazstvo v ročníku. V treťom stretnutí remizovala Stupava na palubovke Piešťan 21:21. Odvetný zápas s Považskou Bystricou vyhral Tatran 21:17. O tom či Tatran zostane v najvyššej lige aj v nasledujúcej sezóne sa rozhodlo v Žiline, kde družstvo Stupavy podľahlo najtesnejším rozdielom 16:15 a rozlúčil sa s najvyššou ligou.

Tatran Stupava počas sezóny vystriedal až 24 hráčov vo svojich radoch, čo bolo najviac zo všetkých družstiev v prvej lige. Bolo to spôsobené tým že družstvo fungovalo na amatérskej báze a všetci hráči chodili do zamestnania, ktoré ich živilo.

Ani víťazstvo v súťaži extraligu nezabezpečilo

V súťažnom ročníku 1996/1997 vyhral HC Tatran Stupava druhu ligu, ale po reorganizácií súťaží hral v prvej lige. Do novovytvorenej Extraligy sa administratívnym zásahom nedostal, čo považoval klub za veľkú krivdu, pretože reorganizačné zmeny sa udiali počas rozohraných súťaží, čo sa priečilo všetkým, dovtedy platným zásadám súťažného poriadku.

V roku 2003 vznikli športové strediská

V roku 2003 sú na Základnej škole kapitána J. Nálepku vytvorené školské športové strediská, jedno je so zameraním na hádzanú a to s oddelením prípravky (žiaci 3. a 4. ročníka), mladších žiakov (5. až 7. ročník) a starších žiakov (8. a 9. ročník).

Posilňovanie mládežníckej základne

Koncom októbra 2007 vznikol projekt Tatranček minihádzaná, na základe iniciatívy jej dvoch zakladateľov: Rudolfa Draškoviča mladšieho (tréner minihádzanej a manažér projektu) a Romana Vigha (tréner mladších žiakov a hlavný ekonóm projektu).

K dvom vedúcim postavám projektu sa neskôr pripojili Branislav Krištofič (tréner mladších žiakov a metodik projektu), Michal Daňo (tréner minihádzanej a technický pracovník), Alena Poláková (trénerka mladšie žiačky), Ivana Klebercová (trénerka mladšie žiačky) a Róbert Geisse (tréner minihádzanej). Projekt v sebe zahŕňal 5 stabilných aktivít so zameraním na minihádzanú. Patria sem: Play minihandball, MHIL, Minihandball camp, Záhorácka školská liga, Majstrovstvá krajského zväzu hádzanej v Bratislave.

Minihádzaná 4+1 sa vo svete stáva obľúbenou zábavou pre deti hrajúce za svoj klub alebo školský team. Táto hra je veľmi jednoduchá, podobná klasickej hádzanej, hrajú tu 4 hráči v poli a 1 hráč v bráne. Minihádzaná ponúka hráčom rýchlu hru a častý kontakt s loptou, preto. Hráči sú stále v rýchlom tempe, musia sa správne rozhodnúť a získavajú tak väčšiu istotu a hádzanárske zručnosti ktoré im pomôžu v nasledujúcich kategóriách. Minihádzaná ponúka trénerom, klubom viaceré možnosti vytvoriť vlastné ligy, zapojiť viac detí do hry a dá sa hrať bez problémov aj v školskej telocvični. Stačia dve brány a jedna lopta. Preto je minihádzaná nenáročná na finančné zabezpečenie.

Play minihandball

Projekt Play minihandball je Medzinárodný turnaj, ktorý má za úlohu spropagovať hádzanú a urobiť dobrú reklamu organizácii Tatranček, sponzorom a mestu Stupava. Turnaj je medzinárodní v trvaní 4 dní, kde v prvom ročníku 2008 štartovalo 20 minihádzánarských družstiev. Zakladatelia Tatrančeka majú záujem aby sa tento turnaj stal najväčším minihádzanárským turnajom v Českej a Slovenskej republike.

Projekt Minihandball Inter liga (MHIL) spolu zorganizovali hádzanárske kluby HK Stupava a klub Házená Nové Veselí z Českej Republiky. Tieto dva kluby s dlhou hádzanárskou tradíciou sa rozhodli posunúť minihádzanú vyššie a zorganizovali pre sezónu 2008/2009 medzinárodnú ligu M.H.I.L, ktorá mala za úlohu posunúť tento šport na vyššiu úroveň a ponúknuť kvalitné zápasy.

Tréneri si v nej vymenili skúsenosti a porovnali výkonnosť svojich malých hráčov. Táto súťaž bola medzinárodná, prvý rok v nej štartovali kluby z Českej a Slovenskej republiky. Z Českej republiky sa zúčastnili družstvá: TJ Jiskra Havlíčkův Brod, Sokol Telnice, KCTM Vysočina, TJ Sokol Nové Veselí, Házená Sokol Velké Meziříčí. Zo Slovenska to boli družstvá: HK Stupava, HC Slovan Modra, ŠKP Bratislava, Piccard Senec. Liga sa hrávala striedavo raz za mesiac v športovej hale v Novom Veselí a v mestskej športovej hale v Stupave.

Úspešní odchovanci stupavskej hádzanej

Z radov stupavskej hádzanej vyšlo veľa úspešných reprezentantov. Napr. Vladimír Valachovič, Peter Dávid, Vojtech Profant, Andrej Lachkovič, Denis Faigl, Juraj Valachovič, Branislav Révay. Peter Hlavtúr bol dokonca kapitánom reprezentačného mužstva, ktorého úspešne nasledovali Martin Prokop, Jozef Malec, Peter Horecký a Rudolf Draškovič mladší.

Stupava mala zastúpenie svojich rodákov aj v rozhodcovskej sfére. Dlhé roky pôsobili v najvyšších súťažiach. Boli to Štefan Hrabovský, Alojz Sčasný, František Kuštor, Ján Kahánek, Tibor Léner, Michal Štoffa, Viliam Hasoň, Milan Sivák, Dušan Piaček, Jozef Filípek, a Anton Móza, ktorý pôsobil aj na medzinárodnej úrovni.